Na plnú hubu: Nechcem sa s vami deliť o moje peniaze!

Autor: Milan Roman | 9.6.2013 o 18:36 | Karma článku: 21,64 | Prečítané:  21068x

Pamätám si rok 2000, keď som sa rozhodoval ako ďalej so svojím životom. Aj to ako som sa rozhodol pre samostatnosť a budúcu nezávislosť a začal som, ako tisíce iných živnostníkov podnikať. Veľmi som sa od nich nelíšil, robil som 15-20hodín denne a vydržal som v tomto tempe dlhé roky, lebo som stále videl pred sebou cieľ, ktorým bola nezávislosť moja a mojej rodiny od štátu teraz i do budúcna. Vtedajšia klíma tomu i priala, podmienky pre podnikanie, ktoré určoval štát, sa zlepšili a dá sa povedať, že každý, kto chcel a niečo vedel, tak bol schopný sa o seba postarať.

 

 

Za dlhých 15 rokov, čo som podnikal, som nikdy nevyužil PNku, nemal som žiadne platené dovolenky, dokonca prvých 10 rokov som nebol na dovolenke nikde. Keď som prvýkrát niekam išiel, musel som si všetky veci zorganizovať tak, aby som aspoň týždeň mal pokoj. (Že som na tretí deň sa chcel vrátiť, lebo mi chýbala práca a nebol som na oddych zvyknutý, je iný príbeh, ale nie o tom som chcel.) Aj vtedy a aj teraz stretávam veľa živnostníkov, ľudí na voľnej nohe, ktorí naozaj celé dni pracujú, hľadajú možnosti ako prežiť. Tiež nehľadia na hodinky, lebo „padla" alebo „fajront" pre nich neexistuje.

Ale netýka sa to len živnostníkov. Sú tisíce ľudí, ktorí dlhodobo pracujú vo firmách, či už riaditelia, manažéri alebo ľudia v robotníckych profesiách a ak je treba zostať dlhšie alebo prísť v sobotu či nedeľu, tak jednoducho idú. Majú byty, domy, autá, pôžičky a hypotéky. Niektorých práca baví, niekedy sú dôvody ekonomické, ale jedno majú všetci spoločné a tým je zodpovednosť  za seba a svojich najbližších, za svoj život.

Isteže, každý si čas, ktorý je ochotný venovať práci, určuje nakoniec sám. Všetci, čo veľa pracujú, tak sú si vedomí, že v tom čase mohli byť so svojimi rodinami na výlete alebo športovať alebo čokoľvek iné. Je to vždy ich voľba.

Takisto je voľba to, že sa človek rozhodne nepracovať alebo len minimálne, žiť zo sociálnych dávok, byť celé dni v krčme (toto by som vedel aj ja, v tom som dobrý), nadávať na systém a závidieť každému, čo má niečo viac ako ja.

Sloboda je o tom, že si každý vyberie svoju cestu. Ja dokážem rešpektovať a rešpektujem každého voľbu. Ale prosím vás, nerobte to za moje peniaze. Nerobím toľko hodín denne, aby ste vy mohli chodiť do krčmy a piť tam za moje peniaze a ešte na mňa nadávať. Ak idem do krčmy, platím si svojimi peniazmi. Ak mám nižšie dane, zostane mi viac peňazí pre moje deti. Nechcem, aby ste vy živili moju rodinu a iste chápete, že nemienim ja živiť vašu. Ak potrebujete viacej peňazí, bežte niečo robiť. Reči, že nie je práca, sú sprostosť. Veď sa pozrite na chodníky, cesty, zanesené potoky. Robiť je čo. Ak si to neviete zorganizovať, naučte sa to. Ja som sa tiež musel. Aj som si tie knihy a kurzy sám zaplatil. Normálne, peniazmi. Ale nemienim platiť vyššie dane a odvody len kvôli vám, ktorým sa nechce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?